Tahaky...

Kedze clovek ma toho do skoly stale viac a viac, samozrejme ze musi k tomu prisposobit aj svoj repertoar tahakov. Zajtra je debilny piatok, pretoze to mame zas raz pisomku z literatury(tu co nam odlozila zo stredy:)) a este aj odpovedam z NOSky a mala by som z nej este nieco pisat, ale to uz vobec netusim co. No ale zamerala som sa dnes na tu literaturu, ktora mi vkuse pije krv. Napriek tomu, ze som mala dnes dost volneho casu na to, aby som sa ju ucila, vysrala som sa na to, pretoze aj tak by som to mnozstvo nestihla. Zacala som uvazovat aky tahak by som mala vymysliet, aby mi ho Zruda nenasla, lebo to by som mohla ist maturovat az o rok. A po tom zrovna netuzim. Zvazila som vsetky moznosti cez scanovacie pero, fosforujuce pero, obycajne tahaky az som dosla na uzasny napad!!! Nahram si ucivo na CDcko a pustim si ho v discmane. To bude paradicka. Ty kokos, ked mi to najde tak som mrtva na mieste. Ale tak za pokus to stoji, no nie? :)

Sen ci skutocnost?

Co ked svet nie je tym, cim sa zda, ale je len napaditou a domyselnou hrou, ktora nam ma zabranit vidiet pravdu: ze ludstvo je zdrojom potravy pre skryte bytosti, ktore ovladaju vsetky nase myslienky, tuzby a ciny? Ze "realita" je len svet snov, tvoreny siestimi miliardami nazorov, ktore sa viac-menej zhoduju v tom, ze tento svet je "skutocny"?

Skola a zas len ta skola....

Dnesok bol kazdopadne velmi zaujimavy. Bola streda a to samozrejme neznaci nic dobre. Streda v nasej skole znamena vzdy minimalne 2 pisomky:( Na jednu som sa naucila len tak ze nech tam nieco zadriem, lebo fakt som nemala naladu davat do seba vedomosti o niakej Natasi Tanskej a pod. Na tu druhu pisomku som ani len knihu neotvorila, lebo som ju doma nevedela najst, ale kedze to bola geografia, tak som si povedala, ze to hadam niako zvladnem. Prve dve hodiny presli, ani sme sa nenazdali a akurat bola prestavka pred ocakavanou pisomkou z literatury. Vyslali sme teda za nasom schizofrenickou slovencinarkou spoluziacku Olgu, nech ju poziada o odlozenie pisomky na iny termin, pretoze akosi kazdy sa na to z vysoka vysral. Po chvili sa Olinka vratila s tym, ze pisomka bude, pretoze nasa slovencinarka, nazvyme ju Zruda, ju odmietla hned pri dverach. Nestihla pomaly ani usta otvorit. O niekolko minut na to sa do triedy dovalila. Zacala klasicky, ako kazdu hodinu slovenciny. Najskor nam vynadala, potom sa nam vyhrazala, potom zo seba robila chuderku, neskor jej hlas znel placlivo no a zavrsila to tym, ze ked sme taki lenivi a podobne, ziadnu pisomku nam neda, ale ze budeme rozoberat niake dielo( Dopadlo to celkom dobre. Takyto vysledok sme totiz absolutne neocakavali-prekvapila nas jej nezvycajna ochota vyjst v ustrety bez vacsich emocionalnych kolapsov. Super:)) Dalsia hodina, bola geografia. Samozrejme nas Loffy si tu pisomku nemohol odpustit a dal nam ju. Kedze ju pisali len maturanti a vedla mna sedela spoluziacka Nina co nematuruje, vedela som sa absolutne sustredit:) Nina totiz dobra dusa, mi otvorila knihu porad pred xichtom a tvarila sa, ze si len tak nahodne zo zaujmu cita endogenne procesy, prave to, co som ja mala na pisomke:D A dobrak Loffy sa chudak premaval po triede a nic netusil. Po tejto produktivnej hodine nasledovali este totalne kaprista fyzika a anglina, kde som si pocuvala discman a ucila sa na dalsiu pisomku z literatury. Konecne zazvonilo a ja som mohla ist spokojne za Amy do Lokalu;)

O dvoch matkách a jednom dieťati

Zemou sa prehnala strašná bitka a zanechala len spúšť a smrť. A v tom zmätku sa stalo, že dve nešťastné mladé ženy hľadali v troskách domu svoju práve narodené deti. Ale našli iba jedno, a pretože bábätká sú všetky skoro rovnaké, obe boli presvecčené, že je to ich dieťatko. Bili sa a nariekali, obe obhajovali svoje práva, až im nezostalo nič iné len sa obrátiť na súd. Žiadna nemala sebemenší dôkaz, že dieťa je jej.

Sudca bol starý múdry človek. Dobre vedel, že pravdu nezistí a že ani dve zúfalé matky ju nevedia. Preto povedal:"Keď nemôže rozhodnúť dôkaz, nech rozhodne sila. Vezmite každá dieťa za jednu rúčku a ťahajte na svoju stranu. Ktorá si dieťatko pritiahne, tej pripadne." Ženy sa vrhli k dieťatku a chytili ho za drobné ručičky. Prvá už napäla svaly, pripravená vložiť do boja všetku svoju silu. Dieťa sa od strachu rozkričalo. V tom druhá žena rúčku pustila.

"Nie, nebudem bojovať, pán sudca. Nech si ho odnesie ona. Mám strach, žeby sme dieťatko roztrhli."

" Je to tvoje dieťa!" povedal sudca. "Je ľahostajné, ktorá ho porodila. Ty máš srdce pravej matky. Vezmi si svoje dieťa, ty ho určite s láskou vychováš."