Hura, hura dneska je matura...

Bol pondelok rano, 22.5. a mna cakala jedna z najdolezitejsich skusiek mojho zivota- maturita. Kedze zaviedli novy system maturity, nematurovalo sa setko v jeden den, ale bolo to rozdelene. Na mna padli prve tri dni a prave v to krasne pondelnajsie rano som mala tu hroznu slovencinu. Kedze ja si nechavam vsetko na uplne poslednu chvilu, tak aj ten akademicky tyzden tak vyzeral. Pre mna to bol tyzden plny zazitkov, chodenia von a zabavy. Az v nedelu podvecer mi vlastne doslo, ze ten velky pondelok je vlastne zajtra. Rychlo som sa pustila do ucenia. S maminou pomocou som zvladla sa naucit 24 otazok, 6 som bohuzial nestihla. Na druhy den, som s obrovskou bulvou v krku predstupila pred maturitnu komisiu, v ktorej pre istotu sedela moja "najoblubenejsia" profka. Vytiahla som si 10. Ked som to zbadala, razom mi vystupil na celo studeny pot. Ta otazka bola jednou z tych 6 co som nevedela, ale tato bola navyse bonusova. Z tejto som nevedela ani makke f pomaly. Za tych 20 minut, co som mala na pripravu, som si pospominala matne niake utrzky danej temy. Zrazu ma zavolali, ze somna rade. Spotena, cela roztrasena, zmierena s tym, ze pojdem maturovt az v septembri, som sa dovalila pred komisiu. Zacala som. Po chvile mi dosli zdroje, a tak som na predsedkynu hodila ocka, nech sa ma uz nieco pyta, lebo som uz nevedela ani zadriet. Zacala klast otazky. Niektore sa dali, ale vacsinou som nemala ani paru. A zrazu vidim, ze ubehlo 20 minut. Ked mi slovencinarka povedala, ze to bolo slabe, len som nasucho preglgla a sla som si rychlo zapalit a modlit sa nech je to ta styrka. Ustrachana som dosla domov a kedze na dalsi den som mala matiku a geografiu, kt. som ani nevidela, zacala som sa ucit. Ked som bola asi v polke ucenia, dosla mi smska od Saary, ze slovncinu mam za 4!!!! Od stastia som skakala po byte jak debil. Hned som dostala novy elan ucit sa a hned to slo vsetko rychlejsie. Na dalsi den som mala najskor geografiu, kde som si vytiahla 3ku. Cislo obsahovalo 2 otazky a kedze mi jedna sadla a druha nie, dostala som 3. Moj oblubeny profesor Loffy radil ako divy, az som sa na nom musela smiat. Z geografie som utekala rychlo na matiku, kde som si vytiahla 23ku a sadli mi obe otazky. Lenze v priklade som sa niekde zamotala a dostala som takisto 3. To ma stvalo, pretoze som to vedela ovela lepsie ako na 3 ku, ale potom som si uvedomila, ze vlastne co chcem, ked som sa na to vobec neucila. Po matike som sprintovala domov, bo som mala pred sebou este anglinu a NOSku. Na anglinu som sa vysrala a ani som ju neotvorila a na NOSku som sa mrte drtila, bo toho bolo tiez strasne vela. Ako prva isla anglina a vytiahla som si 24ku. Ked som si precitala otazky, len som sa pousmiala. Lepsie som si vytiahnut nemohla. Tema mi sadla jak rit na serbel. Tak som dostala 1ku. A o 3 hodinky neskor som mala NOSku, kde som si vytiahla moje stastne cislo, 7. Otazky mi tiez sadli, a tak mi dala 2ku. Po opusteni triedy som nevedela co mam ako prve od stastia robit. JA, najvacsia flakacka z triedy som zmaturovala!!!!! Nechapala som z toho, ale bola som strasne stastna, pretoze som nesklamala seba, ani svojich najblizsich. Teraz ma cakaju uz len prijimacky na vysku a potom budem mat totalny fraj:)))

EXISTENCIA

Nikto na tomto svete nie je nahodou. Existencia kazdeho potrebuje. Bez teba tu bude nieco chybat, co nikto iny nenahradi. Presne tu prameni ludska dostojnost - budeš chybat celej existencii! Hviezdy, slnko, mesiac, vtaci, zem- vsetko v celom vesmire bude cítit to malé prázdne miesto, ktoré nikto, okrem teba nemože zaplnit. To, že je clovek spojeny s existenciou, že ma existencia o neho zaujem, ti prinesie nesmiernu radost. Akonahle sa stane vnutorne čisty a jasny, zbada tu nesmiernu lásku, ktorá sa nad kazdym vznasa vo vsetkych dimenziach. Hadam kazdy vie, že "domov" nie je fyzické miesto vo vonkajsom svete, ale vnutorny stav uvolnenia a prijatia. Hviezdy, stromy, kvety, vtaky su v tomto tanci života vsetci našimi bratmi a sestrami. My, ludia na to často zabudame a s vierou, že všetko, co potrebujeme, si musíme vybojovat, sledujeme len svoje osobne záujmy. Pocit oddelenosti je však len dalšou iluziou, ktoru splodili nase obmedzene predsudky. Nastal cas, aby si kazdy uvedomil,ci sam sebe umoznuje prijimat vynimocny dar pocitu "domova" všade, kde zrovna je. Ak to dokáže, určite si tento pocit poriadne vychutna. Ak ma naopak dojem, že sa ho svet snaží prevalcovat, je čas sa zastavit.

LASKA

Vsimnitne si tieto tri veci: najnižšia, fyzická láska je sex, najjemnejšou láskou je sucit. Sex je nizsie než láska, sucit je vyssie než láska, láska je presne uprostred. Co je láska, vie len málokto. Devatdesiat devat percent ludi si myslí, že láska je sexualita - nie je. Sexualita je velmi zvieracia; ale urcite v sebe skrýva potenciál vyrast v lasku, ale nie je to skutočná láska, iba potencialna. Ked sa staneš vedomým a bdelým, meditativnym, može byt sex premeneny na lásku. Ak sa dostane tvoja meditativnost k vrcholu, k absolutnu, može byt láska premenena na sucit. Sex je semenom, láska kvetom, sucit vonou. Buddha definoval sucit ako "láska plus meditacia". Ked tvoja láska nie je len tuzbou po druhom, ked tvoja láska nie je len potrebou, ked tvoja láska je zdielana, ked tvoja láska nie je žobrácka, královska, ked tvoja láska nič nežiada a chce len dávat - dávat pre obycajnu radost z davania - pridaj k nej meditaciu a uvolní sa čistá vona. To je sucit. A sucit je ten najvyšší jav. Láskou nazývame v skutočnosti celé spektrum vztahov medzi nebom a zemou. Na tej najpozemskejsej úrovni je láskou sexuálna pritažlivost. Tuto sa vela z nás zasekne, pretože naša podmienenost zatazila našu sexualitu všetkymi druhmi očakavania a potlačovania. V skutočnosti je najvetším "problémom" našej sexuálnej lásky to, že nevydrží moc dlho. Az vtedy, ked sme schopni tento fakt prijat, ju mozme skutočne oslavovat taku, aká je - privitat ju, ked je tu, a s vdačnostou sa s nou rozlučit, ked odide. S tym, ako budeme dozrievat, možme začat ochutnávat lásku, ktorá je za sexualitou a ktorá respektuje jedinečnost toho druhého. Začneme chápat, že nám náš partner často služi ako zrkadlo, odrazajuce nepoznané aspekty našho hlbsieho ja, a tak nám pomáha stat sa celistvymi. Taká láska je založena na slobode - nie na očakavaní alebo potrebe. Jej krídla nás nesu stále vyssie, k univerzálnej láske, ktorá vníma všetko ako jediný celok.

A aj tak je vsetko uplne inak..

Ked sedite v kine, vždy sa pozerate na plátno, nikdy sa nepozerate dozadu - vzadu je premietacka. V skutočnosti ten film na plátne vobec nieje; je to len projekcia svetla a tiena. Film existuje len tam vzadu, lenze tam sa ty nikdy nepozries. Je tam premietacka. Tvoja mysel stojí vzadu za celou touto vecou,tvoja mysel je tiez ta premietacka. Ale ty sa vždy pozeras na nieco ine. Ked si zamilovana, zdá sa ti osoba nezrovnatelne krasna. Ked nenavidis, je ten isty clovek najskaredsi zo vsetkych, a pritom si ani neuvedomíš, ako može byt jeden a ten isty clovek tym najskaredsim aj tym najkrajsim zároveň... Jediný sposob, ako prist k pravde je naučit sa, ako byt bezprostredne prítomny vo svojom vnimani, ako odstranit výpomoc mysle. Toto zasahovanie mysle je problém, protože mysel može vytvárat len sny... A vdaka tvojmu nadšeniu začínaju sny vyzerat ako realita. Ked si prilis nadseny, potom si omámený, si mimo svojej mysle. Potom cokolvek, co vidíš, je len tvoja projekcia. A existuje práve tolko svetov, kolko je myslí, pretože každá mysel žije vo svojom vlastnom svete.

Muž a žena si vzájomne hladia do tváre, a pritom niesu schopni jeden druhého vidiet jasne. Každý si premieta predstavu, ktoru si utvoril vo svojej mysli a ktorá teraz prekrýva skutočnu tvár osoby, na ktoru sa pozera. Každý sa niekedy može zamotat do premietnia celých filmov podla vlastneho scenáru na ludi a udalosti okolo. Stáva sa to vtedy, ked si nie sme plne vedomi našich očakávaní, tužieb a sudov; miesto aby sme za ne prevzali zodpovednost a prijali ich, skusame ich prisudit iným. Projekcia može byt diabolská alebo božská, rušivá alebo príjemná, ale stale je to projekcia - mrak, ktorý nám bráni vidiet realitu taku, aká je. Jediné východisko je pochopit, o aku hru sa jedná. Až zase budete niekoho posudzovat, otočte to naopak: Naozaj to, co vidíš v druhých patrí tebe? Je tvoja vizia jasná alebo zastrená tym, co chces prave vidiet?.